Priebeh Karpatsko-duklianskej operácie (KDO)
Course of the Carpatho-Dukla Operation (CDO)
Začiatok Karpatsko-duklianskej operácie
Karpatsko-duklianska operácia sa začala ráno 8. septembra 1944 mohutnou delostreleckou prípravou (zúčastnilo sa na nej až 1 517 diel i mínometov a 544 kanónov) trvajúcou 125 minút.
Beginning of the Carpatho-Dukla Operation
The Carpatho-Dukla operation began on the morning of September 8, 1944 with a massive artillery preparation (as many as 1,517 guns and mortars and 544 cannons took part in it) lasting 125 minutes.
„Delostrelecká príprava nás úplne ochromila. Dodnes nepochopím, ako sme to prežili. Nemohli sme vystrčiť hlavu zo zákopu. Povedal som vojakom zo svojho družstva, že jediným východiskom pre nás je ostať v zákope, kým neprídu Rusi a potom sa vzdať. Jeden vojak ma neposlúchol a pokúsil sa o útek. Určite ho zasiahlo. Ostatní sa vzdali.“
Z výpovede slobodníka tretej roty 337. pešieho pluku 208. pešej divízie Wehrmachtu zajatého v duklianskych bojoch.
“The artillery preparation completely paralyzed us. To this day, I don’t understand how we survived. We couldn’t get our heads out of the trench. I told the soldiers in my squad that the only way out for us was to stay in the trench until the Russians arrived and then surrender. One soldier disobeyed me and tried to escape. It must have hit him. The others gave up.”
From the testimony of a lance-corporal of the third company of the 337th infantry regiment of the 208th infantry division of the Wehrmacht captured in the Dukla battles.
Po nej sa úderným práporom streleckých divízii 38. armády útočiacim v prvom slede podarilo za dva a pol hodiny postúpiť do hĺbky 6 – 8 kilometrov a v predhorí Karpát prelomiť v priestore Niepla – Odrzykoň prvé nemecké obranné pásmo. Avšak jednotkám 67. streleckého zboru sa pri následnom postupe nepodarilo dobyť silne bránené mesto Krosno a ovládnuť dôležité komunikácie v jeho okolí.
After it, the assault battalion of the rifle division of the 38th Army, attacking in the first sequence, managed to advance in two and a half hours to a depth of 6-8 kilometers and break through the first German defense zone in the Niepla-Odrzykoň area in the Carpathian foothills. However, during the subsequent advance, the units of the 67th Rifle Corps failed to capture the heavily defended town of Krosno and control important communications in its vicinity.
Pásmo prelomu nemeckej obrany pri meste Krosno
pri zahájení KDO
The breakthrough zone of the German defense near the city of Krosno
at the start of the CDO
Táto skutočnosť potom veľmi negatívne ovplyvnila nasadenie rýchlej skupiny druhého sledu armády (1. gardový jazdecký zbor, 25. tankový zbor a 1. československý armádny zbor v ZSSR). Tá mala podľa plánu pri svojom postupe predstihnúť uvedené strelecké zbory a na tretí deň operácie dosiahnuť štátne hranice na hlavnom karpatskom hrebeni. Tieto jednotky však do prielomu vstupovali úzkym otvoreným koridorom, kde sa na vedľajších cestách museli odkloniť od stanovených pochodových osí, čím si navzájom prekážali a brzdili tempo postupu.
This fact then had a very negative impact on the deployment of the fast group of the second line of the army (1st Guards Cavalry Corps, 25th Tank Corps and 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR). According to the plan, it was supposed to overtake the mentioned rifle corps during their progress and reach the state borders on the main Carpathian ridge on the third day of the operation. However, these units entered the breach through a narrow open corridor, where they had to deviate from the set axes of march on side roads, thereby hindering each other and slowing down the pace of progress.
„Dostali sme novú pochodovú os a zišli sme s jednotkami na zlú poľnú cestu. Už to nebol pochod, ale dlhé zastávky a krátke posuny, niekedy rýchlosťou jeden kilometer za hodinu. Nikto nevedel prečo... Dosiahli sme výšinu nad osadou Czarnorzeky odkiaľ sa nám otvoril pohľad na bojisko... V dyme, prachu a ohni stálo mesto Krosno ako ostrov, ktorý na seba priťahoval najväčšiu pozornosť... Mesto na mnohých miestach horelo. Nepriateľ sa nevzdával, úporne bojoval v obkľúčení...“
Oldřich Kvapil, opis situácie pri meste Krosno po začiatku Karpatsko-duklianskej operácie, Bouře v Karpatech, 1984.
“We got a new line for marching and went down a bad dirt road with the troops. It was no longer a march, but long stops and short shifts, sometimes at a speed of one kilometer per hour. No one knew why... We reached a hill above the settlement of Czarnorzeky, from where we had a view of the battlefield... In the smoke, dust and fire, the city of Krosno stood like an island that attracted the greatest attention to it... A city in many places was burning. The enemy did not give up, they were fighting tenaciously in the encirclement...”
Oldřich Kvapil, description of the situation near the town of Krosno after the beginning of the Carpatho-Dukla operation, Storm in the Carpathians, 1984.
Veliteľ 1. čs. samostatnej brigády generál L. Svoboda podáva hlásenie veliteľovi 1. čs. armádneho zboru brigádnemu generálovi J. Kratochvílovi.
The commander of the 1st Czechoslovak Independent Brigade, General L. Svoboda, reports to the commander of the 1st Czechoslovak Army Corps, Brigade General J. Kratochvíl.
Veliteľ 1. čs. samostatnej brigády gen. L. Svoboda sa prihovára k vojakom pred nasadením do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii
Commander of the 1st Czechoslovak Independent Brigade, Gen. L. Svoboda, addresses the soldiers before deployment to combat in the Carpathian-Dukla operation
Príslušníci 1. československého armádneho zboru v ZSSR počas príhovoru pred začiatkom bojov na Dukle.
Members of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR during a speech before the start of the fighting at Dukla.
Krvavá sobota – 9. september 1944
Sústredená delostrelecká príprava odhalila nemeckému veleniu hlavný smer očakávaného sovietskeho útoku. Nemci tu preto už počas prvého dňa začali prisúvať z iných úsekov frontu významné posily, ktoré začali urýchlene zaujímať nové obranné pozície. Na nich potom dňa 9. septembra 1944 v skorých ranných hodinách narazili sovietski jazdci pri obci Kobylany a československé jednotky pri obciach Machnówka (1. brigáda) a Wrocanka (3. brigáda).
Bloody Saturday - September 9, 1944
The concentrated artillery preparation revealed to the German command the main direction of the expected Soviet attack. That’s why the Germans began to bring in significant reinforcements from other sections of the front on the first day, which quickly began to occupy new defensive positions. They were first encountered by Soviet cavalrymen in the early morning hours of 9 September 1944 near the village of Kobylany, and then by Czechoslovak troops near the villages of Machnówka (1st Brigade) and Wrocanka (3rd Brigade).
Nemecké obranné pásmo pri obci Machnówka
German defensive zone near the village of Machnówka
Práve tu na prvom karpatskom hrebeni takmer nepozorovane zaujala obranu nemecká 75. pešia divízia. Jej jednotky pritom ihneď po zdvihnutí rannej hmly spustili na nič netušiace postupujúce brigády presnú a mohutnú paľbu spojenú s protiútokmi za účasti tankov. Tie sa napokon síce podarilo odraziť, no postup československých vojsk bol v tomto priestore úplne zastavený. Udalosti tejto „krvavej soboty“ si pritom na ich strane vyžiadali 197 padlých, 394 ranených a 30 nezvestných vojakov a dôstojníkov.
It was there on the first Carpathian ridge that the German 75th Infantry Division took up the defense almost unnoticed. At the same time, immediately after lifting the morning fog, its units launched accurate and powerful fire on the unsuspecting advancing brigades, combined with counterattacks with the participation of tanks. They finally succeeded in repelling them, but the progress of Czechoslovak troops was completely stopped in this area. The events of this “bloody Saturday” claimed 197 dead, 394 wounded and 30 missing soldiers and officers on their side.
„Po pol ôsmej sa dvihla hmla a ustal aj protivný dážď. Krátko nato vysvitlo slnko. Pred nami sa postupne vynáral mierny svah. V jeho polovici mal nepriateľ vybudovaný priebežný zákop plného profilu. Ďalej za týmto zákopom, hlavne na okraji lesa, boli v nesúvislých zákopoch a jednotlivých okopoch ďalšie odpory... Sotva sa hmla rozplynula, spustilo paľbu nepriateľské delostrelectvo. Bolo zle. Rojnice 2. práporu sa ešte nestačili zakopať. Nepriateľ ich mal pred sebou ako na dlani a zasypával ich hustou paľbou z diel, mínometov, veľkokalibrových, ťažkých i ľahkých guľometov, samopalov i pušiek. Hromobitie paľby znelo i naľavo odtiaľ v priestore susednej dediny Wrocanka... Na ceste kdesi vpredu sa ozval hukot tankových motorov. Siluety tankov sa vynorili aj na hrebeni výšiny priamo pred okopmi práporu. Za tankmi je vidieť prilby nemeckých pešiakov.“
Oldřich Kvapil, opis situácie medzi obcami Machnówka a Wrocanka dňa 9. septembra 1944, Bouře v Karpatech, 1984.
“After half past seven, the fog lifted and the nasty rain stopped. Shortly after that, the sun came out. A gentle slope gradually emerged in front of us. In its half, the enemy built a continuous full profile trench. Further behind this trench, mainly on the edge of the forest, there were other resistances in disjointed trenches and individual trenches... As soon as the fog cleared, the enemy artillery opened fire. It was bad. The soldiers of the 2nd battalion had not yet dug in. The enemy had them in front of their eyes like in the palm and bombarded them with heavy fire from guns, mortars, large-caliber, heavy and light machine guns, submachine guns and rifles. The thunder of fire could also be heard to the left of there in the area of the neighboring village of Wrocanka... On the road somewhere ahead, the roar of tank engines has heard. The silhouettes of tanks also emerged on the crest of the hill directly in front of the battalion’s trenches. The helmets of German infantrymen can be seen behind the tanks.”
Oldřich Kvapil, description of the situation between the villages of Machnówka and Wrocanka on September 9, 1944, Storm in the Carpathians, 1984.
Príslušníci 1. československého armádneho zboru v ZSSR pri streľbe z ťažkého guľometu.
Members of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR firing from a heavy machine gun.
Záznam v denníku zdravotníckeho práporu 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
Record in the diary of the medical battalion of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR.
Odvolanie veliteľa
1. čs. armádneho zboru v ZSSR
Vinu za neúspech, zmätok pri postupe a vysoké straty zboru počas tohto dňa pripísal maršal I. S. Konev jeho veliteľovi (brigádnemu generálovi Jánovi Kratochvílovi), ktorého následne odvolal z funkcie.
Dismissal of Commander
of 1st CS. Army Corps in the USSR
Marshal I. S. Konev attributed the blame for the failure, the confusion during the advance and the high losses of the corps during that day to his commander (Brigadier General Ján Kratochvíl), whom he subsequently dismissed from his post.
Brigádny generál Ján Kratochvíl
Brigadier General Ján Kratochvíl
Boje o Krosno
Medzitým stále pokračovali boje o mesto Krosno, pričom sovietski tankisti uviazli pri prechode cez rieku Jasiolku. Priebeh týchto dvoch dní jasne predznamenal, že plánovaný rýchly postup cez Karpaty sa zmení na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o jednotlivé oporné body nemeckej obrany s tým, že dynamická situácia donútila sovietske velenie viackrát meniť hlavný smer úderu.
Battles for Krosno
Meanwhile, the fighting for the town of Krosno continued, with Soviet tank troops who stuck crossing the Jasiolka River. The course of these two days clearly foreshadowed that the planned rapid advance through the Carpathians would turn into lengthy and exhausting battles for individual strongholds of the German defense, with the fact that the dynamic situation forced the Soviet command to change the main direction of the attack several times.
Brigádny generál L. Svoboda hovorí k dôstojníkom 1. čs. samostatnej brigády pred útokom na Krosno.
Brigadier General L. Svoboda speaks to the officers of the 1st Czechoslovak Independent Brigade before the attack on Krosno.
Schéma organizácie tylu 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v prvom období Karpatsko-duklianskej operácie
Scheme of the organization of the rear of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR in the first period of the Carpatho-Dukla operation
Útok sovietskych tankov a pechoty.
Attack of Soviet tanks and infantry.
Paľba sovietskych kaťuší počas duklianskych bojov
Soviet Katyusha rockets firing during the Battle of Dukla
1. gardový jazdecký zbor pri Nižnej Polianke
Čiastočný úspech sa podarilo dosiahnuť iba 1. gardovému jazdeckému zboru, ktorý bol v noci na 12. septembra 1944 nasadený do dva kilometre širokej medzery v nemeckej obrane vytvorenej deň predtým medzi obcami Lysa Góra a Glojšce. Pri následnom postupe v smere na Zborov sa jeho jednotkám podarilo v ranných hodinách dňa 13. septembra 1944 ako vôbec prvým sovietskym vojskám vstúpiť na územie dnešného Slovenska v priestore obce Nižná Polianka.
O deň neskôr sa však Nemcom túto medzeru vo svojej obrane podarilo uzavrieť a jazdci sa tak dostali do obkľúčenia. Z neho sa potom dokázali za veľkých strát prebojovať pri obci Tylawa až v dňoch 24. – 26. septembra 1944, pričom následne bola celá jednotka prevedená do zálohy 1. ukrajinského frontu. Pri svojom pôsobení na slovenskom území sa jej pritom podarilo dočasne obsadiť obce Dobroslava, Šarbov, Krajná Porúbka, Krajná Bystrá, Nižná Pisaná a Vyšná Pisaná a ich obyvateľom tak aspoň nakrátko priniesť závan slobody.
1st Guards Cavalry Corps near Nižná Polianka
Partial success was achieved only by the 1st Guards Cavalry Corps, which was deployed on the night of September 12, 1944, into a two-kilometer-wide gap in the German defense which was created the day before between the villages of Lysa Góra and Glojšce. During the subsequent advance in the direction of Zborov, their units succeeded in the morning hours of September 13, 1944, as the first ever Soviet troops, to enter the territory of today’s Slovakia in the area of the village of Nižná Polianka.
A day later, however, the Germans managed to close this gap in their defense and the horsemen were surrounded. From there, they were able to fight their way through the village of Tylawa with heavy losses only on September 24-26, 1944, and then the entire unit was transferred to the reserve of the 1st Ukrainian Front. During thei operations on the Slovak territory, they managed to temporarily occupy the villages of Dobroslava, Šarbov, Krajná Porúbka, Krajná Bystrá, Nižná Pisaná and Vyšná Pisaná and thus bring a breath of freedom to their residents, at least for a short while.
Jednotka 1. gardového jazdeckého zboru počas bojov na Dukle.
A unit of the 1st Guards Cavalry Corps during the battles at Dukla.
Útok sovietskych jazdcov
Attack of the Soviet cavalry
Boje o mesto Dukla
Ťažké boje pokračovali aj na hlavnom smere úderu 38. armády, kde sa sovietske a československé jednotky pokúšali v dňoch 12. – 19. septembra 1944 dobyť nemecké mohutné obranné postavenie pri meste Dukla.
Battles for the city of Dukla
Heavy fighting continued in the main direction of the 38th Army’s attack, where Soviet and Czechoslovak troops tried to conquer the powerful German defensive position near the city of Dukla on September 12-19, 1944.
Kóta 534
Jeho kľúčovým oporným bodom bola kóta 534. Z nej bolo totiž možné ovládať všetky prístupy k mestu, časť hlavnej duklianskej cesty a časť pre Nemcov životne dôležitej cesty vedúcej na západ do mesta Gorlice. Výšina sa tak stala svedkom mimoriadne urputných a častých krvavých stretov, počas ktorých jej vrchol mnohokrát menil svojho majiteľa.
Hill 534
Its key support point was hill 534. From it, it was possible to control all approaches to the city, part of the main Dukla road and part of the vital road for the Germans leading west to the town of Gorlice. The hill thus became a witness to extremely fierce and frequent bloody clashes, during which its peak changed hands many times.
Priestor kóty 534
pri meste Dukla
Area of the hill 534
near the city of Dukla
Priestor osady Helénowka
pri kóte 534
Area of the settlement
of Helénowka at the hill 534
Brigádny generál Ludvík Svoboda cestou k jednotkám 1. ČSAZ – september 1944, Poľsko
Brigadier General Ludvík Svoboda on his way to the units of the 1st ČSAZ – September 1944, Poland
„Celý priestor kóty 534 a priľahlých chrbtov bol nepretržite pokrytý výbuchmi nepriateľských granátov a ťažkých mín. Južné a juhovýchodné svahy, kde si kopali okopy jednotky nepriateľa, boli naopak zasypávané paľbou sovietskych i našich delostreleckých oddielov a batérií mínometov. Tony oceľových črepín svišťali vzduchom a zarývali sa do zeme i do ľudí... Dopoludnia trinásteho septembra. Vyvrcholenie boja o kótu 534. Od svitania do desiatej hodiny sa výšina ocitla šesťkrát v rukách nepriateľa a šesťkrát sme ju protiútokmi dobyli späť... Pri jednom protiútoku našich jednotiek došlo k stretnutiu našich a nepriateľských samopalníkov priamo na vrchole výšiny. Stovky samopalníkov do seba pálili zo svojich zbraní na vzdialenosť 80 až 100 metrov. Nepriateľ tento boj nevydržal, a hoci mal početnú prevahu, v panike utiekol... Po ôsmej hodine prišiel k jednotkám na kótu generál Svoboda, už ako veliteľ nášho zboru. Niekoľkokrát sa pritom dostal do situácie, že aj jeho sprievod musel spolu s príslušníkmi nášho práporu odrážať nepriateľa, ktorý medzitým ovládol kótu a snažil sa rozširovať svoj úspech... Kóta 534. Ešte dnes mám pred očami krajinu rozrytú krátermi, svah posiaty desiatkami a desiatkami padlých vojakov obidvoch strán. Nikde som nezažil také kruté a krvavé boje ako tam.“
Oldřich Kvapil, opis bojov o kótu 534 pri meste Dukla, Bouře v Karpatech, 1984.
“The entire area of hill 534 and adjacent ridges was continuously covered by explosions of enemy shells and heavy mines. The southern and southeastern slopes, where enemy units were digging trenches, were, on the other hand, bombarded by the fire of Soviet and our artillery units and mortar batteries. Tons of steel shards whizzed through the air and dug into the ground and people...The morning of the September 13… The climax of the battle for the hill 534… From dawn to ten o’clock, the height was in the hands of the enemy six times, and six times we took it back with counterattacks... During one counterattack by our units, our and enemy submachine guns fighters met right on top of the height. Hundreds of submachine guns fighters fired at each other from their weapons at a distance of 80 to 100 meters. The enemy could not stand this fight, and although they had a numerical advantage, they fled in panic... After eight o’clock, General Svoboda, already as the commander of our corps, came to the troops on the hill. Several times he got into a situation where his escort, together with members of our battalion, had to fend off the enemy, who in the meantime had taken control of the hill and were trying to expand their success... The hill 534. Even today, I can still see with my own eyes a landscape pitted with craters, a slope strewn with tens and dozens of fallen soldiers of both sides. Nowhere have I experienced such cruel and bloody fighting as there.”
Oldřich Kvapil, description of the battles for hill 534 near the city of Dukla, Storm in the Carpathians, 1984.
Veliteľ 38. armády generálplukovník K. S. Moskalenko a člen Vojenskej rady armády U. A. Jepišev v čase bojov o Duklu.
Commander of the 38th Army, Colonel General K. S. Moskalenko, and member of the Military Council of the Army, U. A. Jepišev, during the battles for Dukla.
Sovietski vojaci v útoku.
Soviet soldiers on the attack.
„Nedlho potom, čo sme sa kóty (pozn. 534) znovu zmocnili, vyrazil som plytkým spojovacím zákopom po severnom svahu bližšie k vrcholu. Sprevádzali ma kapitán Dočkal a dvaja dôstojníci z kazašskej delostreleckej divízie, kapitán a nadporučík. Čím viac som sa približoval k vrcholu, tým očividnejšie boli stopy boja. Na stráni ležali zohavené mŕtvoly nepriateľov, váľali sa tu nemecké prilby, pušky, debničky od nábojov, samopaly, jedálne misky a guľomety... Spojovací zákop končí. Vstupujem do streleckého. Už sa radšej nedívam okolo seba. Je to odporné, hnusné. Vojna je strašná vec... Sotva sme vošli do streleckého zákopu, padla do našej blízkosti prvá salva mín z nepriateľských šesťhlavňových mínometov. Vtom ma ktosi uchopil zozadu za golier plášťa a zrazil ma k zemi. Ocitol som sa na dne zákopu, hlavou zaborený v hline. Cítim na sebe dva telá... Streleckým zákopom išli za mnou obidvaja sovietski dôstojníci. Keď dopadla prvá salva mín, strhli ma v zákope k zemi, a pokiaľ trvala paľba, kryli ma svojimi telami... To nič, to nič, pán generál. Nás môžu zabiť, ale vás nie... Oboch som na mieste vyznamenal Československým vojnovým krížom. Svojimi telami chránili život veliteľa československej jednotky.“
Ludvík Svoboda, veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR, kóta 534 pri meste Dukla, 13. september 1944.
“Not long after we regained possession of the hill (note 534), I set off by a shallow connecting trench along the northern slope closer to the summit. I was accompanied by Captain Dočkal and two officers from the Kazakh artillery division, a captain and a lieutenant. The closer I got to the top, the more obvious the signs of struggle became. The mutilated corpses of the enemy lay on the hillside, German helmets, rifles, ammunition boxes, submachine guns, dinner bowls and machine guns were lying here... The connecting trench ends. I am entering the shooting range. I prefer not to look around anymore. It’s disgusting, disgusting. War is a terrible thing... No sooner had we entered the trench than the first salvo of mines from the enemy’s six-barreled mortars fell near us. Just then, someone grabbed me from behind by the collar of my coat and knocked me to the ground. I found myself at the bottom of the trench, head buried in the dirt. I feel two bodies on me... Both Soviet officers followed me through the trench. When the first salvo of mines landed, they pulled me to the ground in the trench, and while the fire lasted, they covered me with their bodies... It’s nothing; it’s nothing, Mr. General. They can kill us, but not you... I decorated both of them on the spot with the Czechoslovak War Cross. They protected the life of the commander of the Czechoslovak unit with their bodies.”
Ludvík Svoboda, commander of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR, hill 534 near the city of Dukla, September 13, 1944.
„Aby sme pomohli aj 1. brigáde v jej bojoch o trigonometer 534, dostali sme rozkaz postupovať na kótu 398, ktorá leží v tom istom horskom masíve ako kóta 534 a ktorá nám bránila v postupe na mesto Duklu... Spolu s veliteľom brigády pplk. Fantom vydali sme sa hneď nedočkavo na kótu, ktorej označenie – 398 – sa toľko ráz opakovalo v našich rozkazoch z posledných dní. Prezerali a obdivovali sme dômyselne vybudovanú nemeckú obranu, ktorá by sa len veľmi ťažko a len s veľkými obeťami dala dobyť priamym útokom. Vtom na kótu dopadla mohutná delostrelecká salva. Tak-tak, že sme stačili zoskočiť do nemeckého zákopu, ktorého dôkladnosť nám bola dokonca milá. Celá výšina sa otriasala pod výbuchmi nemeckých granátov a črepiny nám ako nepríjemné muchy bzučali nad hlavami. Asi o hodinu paľba zoslabla. A tu som začul akési hlasy. Chytil som samopal a opatrne vystrčil hlavu. Pplk. Fanta ako zvyčajne mal so sebou len svoju palicu a pištoľ. To by nám v prípade nemeckého protiútoku asi veľmi nepomohlo... Boli to vojaci nášho 5. práporu.“
Vilém Sacher, veliteľ delostrelectva 3. československej brigády, priestor kóty 398 počas bojov o kótu 534, Dukla bez legiend, 1969.
“In order to also help the 1st brigade in its fight for trigonometer 534, we were ordered to advance to hill 398, which lies in the same mountain massif as hill 534 and which prevented us from advancing to the city of Dukla... Together with the brigade commander lieutenant Colonel Fanta, we immediately set off impatiently for the hill whose designation – 398 – was repeated so many times in our orders from the last few days. We viewed and admired the ingeniously constructed German defenses, which would be very difficult to break and only with great sacrifices could it be conquered by direct attack. At that moment, a massive artillery salvo hit the hill. So-so that we had enough to jump into a German trench, the thoroughness of which we even liked. The whole hill shook under the explosions of German shells, and shrapnel buzzed over our heads like unpleasant flies. After about an hour, the fire subsided. And then I heard some voices. I grabbed the submachine gun and carefully stuck my head out. Lieutenant Colonel Fanta, as usual, had only his stick and pistol with him. That probably wouldn’t help us much in the event of a German counterattack... They were soldiers of our 5th battalion.”
Vilém Sacher, artillery commander of the 3rd Czechoslovak brigade, the area of hill 398 during the battles for elevation 534, Dukla without legends, 1969.
Na pozorovateľni počas duklianskych bojov: vľavo J. Procházka, brigádny generál L. Svoboda ukazuje na mape, sovietsky delostrelecký poradca plk. Savinkov a Reicin
At the observation post during the Dukla battles: on the left J. Procházka, Brigadier General L. Svoboda pointing at the map, Soviet artillery advisor Col. Savinkov and Reicin
Útok na kótu.
Attack on the hill.
Delostrelecká pozorovateľňa 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pred poľským mestom Dukla
Artillery observation post of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR in front of the Polish town of Dukla
Zničený sovietsky tank T-34/76 po bojoch pri poľskej obci Teodorówka.
Destroyed Soviet T-34/76 tank after fighting near the Polish village of Teodorówka.
„Nemeckí delostrelci zo svojich vyššie položených pozorovateľní čoskoro objavili môj chatrný zákop a začali ho ostreľovať. Vedeli takisto dobre ako my, že pozorovateľne sú očami delostrelectva. Nebolo to naozaj nič príjemného. Spolu s našou radistkou sme sa pritisli ku stenám zákopu, ktorými otriasali výbuchy mín, a čakali sme na koniec prepadu, prípadne na svoj koniec. Keď sa mínomety odmlčali, napchal som si rýchle fajku, aby som si dal trochu nervy do poriadku. Fajka mi však vypadla a ja som sa pre ňu zohol. Vtom sa mi na hlavu zosypala hlina. Na chvíľu som stratil sluch. Nemci totiž zistili, že mínomety zlyhali, nuž začali ostreľovať pozorovateľňu priamou streľbou. Prvý granát sa zaryl rovno do stien zákopu, ale nevybuchol. Za svoj život teda vďačím neznámemu robotníkovi, ktorý možno sabotoval nemeckú zbrojnú výrobu. A svojim roztraseným rukám.“
Vilém Sacher, veliteľ delostrelectva 3. československej brigády, boje o mesto Dukla, Dukla bez legiend, 1969.
“The German artillerymen from their higher observation posts soon discovered my flimsy trench and began shelling it. They knew as well as we that they observatory points were the eyes of the artillery. It wasn’t really pleasant. Together with our radio operator, we clung to the walls of the trench, which were shaken by mine explosions, and we waited for the end of the ambush, or our end. When the mortars fell silent, I took a quick puff to calm my nerves. However, my pipe fell out and I bent down to pick it up. At that moment, clay fell on my head. I lost my hearing for a moment. The Germans discovered that the mortars had failed, so they started shelling the observation post with direct fire. The first shell dug straight into the walls of the trench, but did not explode. So I owe my life to an unknown worker who may have sabotaged German arms production, and to my trembling hands.”
Vilém Sacher, commander of artillery of the 3rd Czechoslovak brigade, the battle for the city of Dukla, Dukla without legends, 1969.
Mínometníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pri práci.
Mortarmen of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR at work.
Nasadenie 2. čs. paradesantnej brigády
V tom období maršal I. S. Konev vzhľadom na situáciu pri meste Dukla nariadil hlavnými silami 38. armády zasadiť úder na jej ľavom krídle v smere Rymanów – Tylawa. V rámci tohto útoku bola do bojov v tomto priestore zasadená (ihneď po namáhavom presune z mesta Przemyšl) v dňoch 12. – 19. septembra 1944 aj 2. československá paradesantná brigáda. Tá si spolu so susednými sovietskymi jednotkami bojujúcimi pri obci Sieniawa úspešne počínala pri obciach Besko, Pastwiska a Pulawy. Pritom však stratila 143 padlých, 438 ranených a 49 nezvestných z celkového počtu 2 933 vojakov.
Následne bola potom v dňoch 25. septembra až 19. októbra 1944 leteckým mostom presunutá z letiska pri Krosne na povstalecké letisko Tri Duby.
Deployment of the 2nd cs. paratrooper brigade
At that time, Marshal I. S. Konev, considering the situation near the city of Dukla, ordered the main forces of the 38th Army to strike on its left wing in the direction of Rymanów - Tylawa. As part of this attack, the 2nd Czechoslovak Paratrooper Brigade was also deployed in the fighting in this area (immediately after the arduous transfer from the city of Przemyšl) on September 12-19, 1944. Together with the neighbouring Soviet units fighting near the village of Sieniawa, they successfully operated near the villages of Besko, Pastwiska and Pulawy. However, they lost 143 dead, 438 wounded and 49 missing out of a total of 2,933 soldiers.
Subsequently, between September 25 and October 19, 1944, they were moved by an air bridge from the airport near Krosno to the rebel airport Tri Duby.
Schéma útoku vojsk 2. čs. paradesantnej brigády v Karpatsko-duklianskej operácii
Scheme of the attack of the troops of the 2nd Czechoslovak Parachute Brigade in the Carpatho-Dukla operation
Plukovník Vladimír Přikryl, veliteľ 2. československej paradesantnej brigády (v strede) pri rozbore bojovej situácie na Dukle.
Colonel Vladimír Přikryl, commander of the 2nd Czechoslovak paratrooper brigade (in the middle) during the analysis of the combat situation at Dukla.
„Do bojov so svojim družstvom vyrazil hneď v prvý deň, 12. septembra 1944. Pri jednej bojovej akcii si zobral čatu samopalníkov a išiel na prieskum do nepriateľských zákopov. Bez väčších problémov prešiel cez dvojnásobné mínové pole do nepriateľského postavenia. Nemci boli z toho takí prekvapení, že neboli schopní ani vystreliť. Po krátkom čase sa nepriateľ spamätal, spustil silnú paľbu a čata musela ustúpiť. Mnohí utekali cez mínové polia, na čo aj doplatili. Jedného zo zranených si poručík Geisler zobral na chrbát. Raneného ale opäť zasiahla nepriateľská guľka. Potom sa znovu vrátil do mínového poľa pre ďalšieho raneného, ktorému odtrhlo obe nohy. Vlastnému zraneniu vtedy unikol len o vlások, keď sa mu nemecká guľka odrazila od pažby samopalu. S humorom poznamenal, že bude dlho žiť... 18. septembra 1944 bol v ranných hodinách nariadený útok. Poručík Geisler zvolal: „Poďte chlapci!“ a šiel do čela. Dostali sme sa na pár sto metrov od tohto miesta. Zrazu pán poručík bol ranený guľkou do pravej nohy a vztýčil sa, aby zavolal na Rykšlosa. Volal: „Pán rotmajster, pán rotmajster, poďte ku mne.“ Boli to jeho posledné slová, lebo ako sa vztýčil, dostal ešte jednu guľku do hlavy. Padol hneď mŕtvy na tvár.“
Desiatnik Mráz, príslušník 2. práporu 2. československej paradesantnej brigády, spomienka na hrdinskú smrť „nášho poručíka“ Františka Geislera, zástupcu veliteľa práporu na duklianskom bojisku pri obci Pastwiska.
“He went into battle with his team on the very first day, September 12, 1944. During one combat action, he took a platoon of submachine guns fighters and went to explore the enemy’s trenches. He crossed the double minefield into the enemy position without much trouble. The Germans were so surprised by this that they were not even able to fire a shot. After a short time, the enemy recovered, opened heavy fire and the platoon had to retreat. Many fled through minefields, for which they paid a price. Lieutenant Geisler took one of the wounded on his back. But the wounded man was hit again by an enemy bullet. Then he returned to the minefield again for another wounded man, who had both legs torn off. He narrowly escaped injury when a German bullet ricocheted off the stock of his submachine gun. He noted with humor that he will live a long time... on 18th September 1944 an attack was ordered in the morning hours. Lieutenant Geisler called out, “Come on boys!” and went to the front. We got within a few hundred meters of this place. Suddenly the lieutenant was wounded by a bullet in the right leg and stood up to call Rykšlos. He called: “Mr. Sergeant, Mr. Sergeant, and come to me.” They were his last words, because as he stood up, he received another bullet in the head. He immediately fell dead on his face.”
Corporal Mráz, member of the 2nd battalion of the 2nd Czechoslovak paratrooper brigade, commemorating the heroic death of “our lieutenant” František Geisler, deputy battalion commander on the Dukla battlefield near the village of Pastwiska.
„Ako som sa dozvedel až dodatočne, bola v radoch nášho ľavého suseda, 67. zboru, nasadená ako pešia jednotka aj 2. paradesantná brigáda. Hovorilo sa o stratách 400 až 500 mužov, ktoré utrpela v bojoch od 12. do 19. septembra. Kým bola nasadená ako peší útvar, zmocnila sa ôsmich osád, trpela však nedostatkom ťažkých zbraní a transportu. 20. septembra sa zhromaždila na letisku Krosno, aby odletela do Banskej Bystrice.
Vilém Sacher, veliteľ delostrelectva 3. československej brigády, Dukla bez legiend, 1969.
“As I learned later, the 2nd Paratrooper Brigade was also deployed as an infantry unit in the ranks of our left neighbor, the 67th Corps. It was said about the losses of 400 to 500 men, it suffered in the battles from 12 to 19 September. While deployed as an infantry unit, it captured eight settlements, but suffered from a lack of heavy weapons and transport. On September 20, it gathered at the Krosno airport to fly to Banská Bystrica.”
Vilém Sacher, commander of artillery of the 3rd Czechoslovak Brigade, Dukla without legends, 1969.
Presun jednotiek 2. československej paradesantnej brigády do priestoru duklianskeho bojiska.
Transfer of units of the 2nd Czechoslovak paratrooper brigade to the area of the Dukla battlefield.
Príslušníci 2. československej paradesantnej brigády na letisku pri poľskom meste Krosno pred odletom na Slovensko.
Members of the 2nd Czechoslovak paratrooper brigade at the airport near the Polish city of Krosno before departing for Slovakia.
Oslobodenie mesta Dukla
Úspešný útok napokon donútil Nemcov ustúpiť z ťažko prekonateľnej obrannej línie pri meste Dukla, ktoré bolo následne dňa 20. septembra 1944 definitívne obsadené československými a sovietskymi jednotkami.
Liberation of the city of Dukla
Successful attack finally forced the Germans to retreat from the hard-to-surmount defense line near the town of Dukla, which was subsequently definitively occupied by Czechoslovak and Soviet troops on September 20, 1944.
„Po týždni bojov, v ktorých stratil náš zbor vyše 400 padlých a bezmála štvornásobok ranených, prebojovali sme sa zhruba do miest, odkiaľ sme mali podľa pôvodného plánu vstupovať do prielomu... V krvavých bojoch padali velitelia, roty a prápory redli. Devätnásteho septembra prišli z Anglicka generáli Klapálek a Sázavský. Než sa mohli porozhliadnuť, ihneď šli k vojskám. Sázavský prevzal prvú brigádu, Klapálek tretiu.“
Brigádny generál Ludvík Svoboda, mesto Dukla, 19. september 1944.
“After a week of fighting, in which our corps had more than 400 dead and almost four times as many wounded, we fought our way roughly to the places from where we were supposed to enter the breakthrough according to the original plan... Commanders fell; companies and battalions were thinned out in bloody battles. On the September 19, Generals Klapálek and Sázavský arrived from England. Before they could look around, they immediately went to the troops. Sázavský took over the first brigade, Klapálek the third.”
Brigadier General Ludvík Svoboda, city of Dukla, September 19, 1944.
Brigádny generál Jaroslav Vedral-Sázavský
veliteľ 1. brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR
Brigadier General Jaroslav Vedral-Sázavský
Commander of the 1st Brigade of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR
Brigádny generál Karel Klapálek
veliteľ 3. brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR
Brigadier General Karel Klapálek
Commander of the 3rd Brigade of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR
Poľské mesto Dukla po prechode frontu, september 1944.
The Polish city of Dukla after crossing the front, September 1944.
Československí prieskumníci pri zničenom nemeckom samohybnom dele STUG III, Dukla 1944.
Czechoslovak scouts near the destroyed German STUG III self-propelled gun, Dukla 1944.
Zničené nemecké nákladné automobily na duklianskom bojisku.
Destroyed German trucks on the Dukla battlefield.
Vojaci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR si prezerajú ukoristený nemecký samopal.
Soldiers of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR examine a captured German submachine gun.
Vojaci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR počas obeda
Soldiers of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR during lunch
Zajatí príslušníci nemeckého Wehrmachtu neďaleko poľského mesta Krosno v druhej polovici septembra 1944.
Captured members of the German Wehrmacht near the Polish town of Krosno in the second half of September 1944.
Karpatsko-Užhorodská operácia
Oslobodenie Kalinova
V tom čase však ešte významnejší úspech dosiahli jednotky pravého krídla 1. gardovej armády (107. strelecký zbor) 4. ukrajinského frontu. Tie totiž dňa 9. septembra 1944 zaútočili na nemeckú obranu v smere Sanok – Medzilaborce. Následne sa potom do tejto útočnej činnosti v priestore Karpát od polovice septembra 1944 zapojili aj ostatné sily frontu (18. armáda a 17. gardový strelecký zbor), čím sa začala Karpatsko-užhorodská operácia.
V rámci nej dosiahli dňa 20. septembra 1944 postupujúce vojská 1. gardovej armády niekdajšiu československú hranicu a počas nasledujúceho dňa definitívne oslobodili Kalinov (okres Medzilaborce) ako vôbec prvú československú obec v druhej svetovej vojne. Do konca októbra 1944 potom jednotky tohto frontu postúpili zhruba na čiaru Čertižné – Medzilaborce – Snina – Sobrance – Užhorod – Čop, kde prešli do obrany.
Carpatho-Uzhhorod operation
Liberation of Kalinov
At that time, however, even more significant success was achieved by the units of the right wing of the 1st Guards Army (107th Rifle Corps) of the 4th Ukrainian Front. On September 9, 1944, they attacked the German defense in the direction of Sanok - Medzilaborce. Subsequently, other forces of the front (18th Army and 17th Guards Rifle Corps) joined this offensive activity in the Carpathian area from mid-September 1944, thus starting the Carpatho-Uzhhorod operation.
As part of it, the advancing troops of the 1st Guards Army reached the former Czechoslovak border on September 20, 1944 and during the following day definitively liberated Kalinov (Medzilaborce district) as the first ever Czechoslovak village in World War II. By the end of October 1944, the units of this front advanced roughly to the line Čertižné – Medzilaborce – Snina – Sobrance – Užhorod – Čop, where they went on the defensive.
Veliteľ 4. ukrajinského frontu generálplukovník I. Petrov vyznamenáva vojaka.
The commander of the 4th Ukrainian Front, Colonel General I. Petrov, awards a soldier.
Kóta 694 Hyrowa hora
Medzitým sa o niekoľko desiatok kilometrov západne dostali postupujúce vojská po obsadení mesta Dukla pred ďalšie nemecké obranné pásmo, ktorému dominovala kóta 694 (Hyrowa hora). Z jej vrcholu mali Nemci pod kontrolou všetky hlavné prístupy k samotnému Duklianskemu priesmyku.
Boj o túto výšinu trval od 21. do 26. septembra 1944 a československým jednotkám sa ju podarilo definitívne obsadiť prekvapivým obchvatným manévrom za nečakaného priameho použitia tankov.
Hill 694 Hyrowa hora
Meanwhile, a few tens of kilometers to the west, the advancing troops, after occupying the city of Dukla, got in front of another German defense zone, which was dominated by hill 694 (Hyrowa hora). From its top, the Germans controlled all the main approaches to the Dukla Pass itself.
The fight for this hill then lasted from September 21 to 26, 1944, while the Czechoslovak troops managed to occupy it definitively with a surprising bypass maneuver with the unexpected direct use of tanks.
Nemecké obranné pásmo
pred prístupom na hranicu v Duklianskom priesmyku
German defensive zone
before the border approach at the Dukla Pass
„S prstom na spúšti sledujem priestor vpredu, odkiaľ sa ozýva krik nejakého Nemca: Handgranaten, Handgranaten! Vzápätí som zazrel akúsi ohnivú guľu, ktorá dosť pomaly preletela medzi mnou a tankom a vzadu medzi stromami vybuchla. Ani som si nestačil domyslieť, čo to môže byť za zázrak, keď ďalšia takáto guľa narazila do Tesaříkového tanku a ten sa šialenou rýchlosťou rozbehol pospiatky dole svahom, asi po päťdesiatich metroch sa vyhol domčekom a vletel do lesa, kde porazil niekoľko stromov. Podobným spôsobom nám o chvíľu rozbili ďalšie dva tanky.“
Vladislav Šmidt, príslušník 2. práporu 1. československej brigády, 22. september 1944
“With my finger on the trigger, I watch the space in front, from where the cry of a German can be heard: Handgranaten, Handgranaten! Immediately I saw a kind of ball of fire, which flew quite slowly between me and the tank and exploded in the back among the trees. I couldn’t even imagine what kind of miracle it could be, when another such ball hit Tesařík’s tank and it ran backwards down the slope at crazy speed, after about fifty meters it avoided the houses and flew into the forest, where it knocked down several trees. In a similar way, they smashed two more of our tanks a little later.”
Vladislav Šmidt, member of the 2nd Battalion of the 1st Czechoslovak Brigade, September 22, 1944.
Nemeckí guľometčíci v Karpatoch
German machine gunners in the Carpathians
Veliteľ 1. čs. armádneho zboru v ZSSR generál L. Svoboda (s mapou) na pozorovateľni.
Commander of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR, General L. Svoboda (with a map) at the observation post.
„Nemci nás všade očakávali vo vopred vybudovaných obranných pozíciách. Mali pripravené systémy palieb, predovšetkým tie, tzv. krížové. Z oporných bodov na výšinách mohli pozorovať blížiaceho sa protivníka a prekvapujúco začať paľbu. Moje tanky bojovali v Duklianskom priesmyku len v sile čaty až roty... Uprostred ťažkých bojov som dostal rozkaz, aby som prevzal 1. tankový prápor, ktorý útočil na Hyrowu horu, kde bol ťažko zranený veliteľ kapitán Bílek. Celý deň a noc sme potom bojovali o túto povestnú horu.“
Jozef Buršík, veliteľ 2. tankového práporu 1. československej tankovej brigády, Nelituj oběti, 1992.
“The Germans were expecting us everywhere in pre-built defensive positions. They had fire systems ready, especially the so-called cross. From the footholds on the hills, they could observe the approaching enemy and surprisingly open fire. My tanks fought in the Dukla Pass only with the strength of a platoon or a company... In the middle of heavy fighting; I received an order to take over the 1st tank battalion, which was attacking Hyrowa hora, where the commander, Captain Bílek, was seriously wounded. We were then fighting for this proverbial mountain all day and night.”
Jozef Buršík, commander of the 2nd tank battalion of the 1st Czechoslovak tank brigade, Do not pity the victims, 1992.
„Koľkokrát ma v noci desí a budí zo spánku hrozný sen – opakovanie tankového útoku na Hyrowu horu. Znova pred sebou vo sne vidím nemecké zákopy. V zákope škeriaceho sa hrdzavého Nemca s vybitými prednými zubami, ako proti nám mieri panzerfaustom (na Hyrowej hore som sa s nimi stretol po prvýkrát). Jeho záblesk a výbuch ma prebúdza zo spánku. Nemôžem potom dlho zaspať...“
Richard Tesařík, veliteľ 3. tankového práporu 1. československej tankovej brigády v ZSSR, nositeľ titulu Hrdina ZSSR.
“How many times at night a terrible dream frightens me and wakes me up from my sleep - a repetition of the tank attack on Hyrowa hora. Again in my dream I see the German trenches. In the trench, a grinning, rusty German with front teeth knocked out; as he aims a panzerfaust at us (I met them for the first time on Hyrowa hora). Its flash and blast wakes me up from my sleep. I can’t sleep for a long time after that...”
Richard Tesařík, commander of the 3rd tank battalion of the 1st Czechoslovak tank brigade in the USSR, holder of the title Hero of the USSR.
Maršal Ivan Stepanovič Konev a generálplukovník Kirill Semionovič Moskalenko na pozorovateľni štábu 38. armády počas bojov na Dukle.
Marshal Ivan Stepanovich Konev and Colonel General Kirill Semionovich Moskalenko at the observation post of the 38th Army during the battles at Dukla.
„Akonáhle si nepriateľ z Hyrowej hory uvedomil, aká hŕstka vojakov sa jeho postavenia zmocnila, pokúsil sa ešte behom toho istého dňa trikrát dobyť kótu 694 naspäť. Ale márne. Nemci si Hyrowu horu dokonale opevnili. Zariadili sa tam, akoby na nej chceli zostať večne. V bunkroch bolo, čo hrdlo ráčilo. Preto sme mohli dôstojne osláviť svoj úspech, ku ktorému nám blahoželal sám maršal Konev, ktorý sledoval náš boj z neďalekej pozorovateľne.“
Arnošt Steiner, príslušník 2. práporu 1. československej brigády, známy aj ako „Železný Arnošt“, sedemkrát vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939.
“As soon as the enemy from Hyrowa hora realized what a handful of soldiers had taken the position, he tried to recapture hill 694 three times during the same day. But in vain. The Germans have perfectly fortified Hyrowa hora. They settled there as if they wanted to stay there forever. In the shelters there was enough of whatever suits the throat. Therefore, we could celebrate our success with dignity, for which Marshal Konev himself congratulated us, who watched our fight from a nearby observation deck.”
Arnošt Steiner, a member of the 2nd Battalion of the 1st Czechoslovak Brigade, also known as “Iron Arnošt”, awarded the Czechoslovak War Cross 1939 seven times.
Začiatok bojov o Dukliansky priesmyk
Hneď po obsadení kóty 694 (Hyrowa hora) dostal zbor rozkaz vystriedať sovietske jednotky, ktoré medzitým obsadili priestor medzi obcami Barwinek a Zyndranowa. Pred nimi sa však priamo v priesmyku nachádzalo ďalšie nemecké obranné postavenie.
Na tieto pozície čelne zaútočila pechota zboru za podpory 11 tankov dňa 30. septembra 1944, no ani po opakovaných pokusoch sa im ich nepodarilo prekonať. Nemci sa tu bránili úporne – len do priestoru tohto útoku vystrelili viac ako 5 000 delostreleckých granátov i mín a podarilo sa im vážne poškodiť, či úplne zničiť takmer všetky útočiace tanky. Neúspešné útoky pokračovali aj počas nasledujúceho dňa. Nemecká obrana v priesmyku však bola takmer nepreniknuteľná.
The beginning of the battles for the Dukla Pass
Right after occupation of hill 694 (Hyrowa hora), the corps was ordered to replace the Soviet units, which had meanwhile occupied the area between the villages of Barwinek and Zyndranowa. However, directly in front of them in the pass was another German defensive position.
These positions were attacked head-on by corps infantry supported by 11 tanks on September 30, 1944, but even after repeated attempts they failed to overcome them. At the same time, the Germans defended themselves tenaciously – they fired more than 5,000 artillery shells and mines into the area of this attack alone, and they managed to seriously damage or completely destroy almost all of the attacking tanks. Unsuccessful attacks continued during the following day. However, the German defenses in the pass were almost impenetrable.
Veliteľ 1. čs. armádneho zboru brigádny generál L. Svoboda, za ním poručík J. Kosík, na veliteľskom stanovišti pred poľským Barwinkom.
Commander of the 1st Czechoslovak Army Corps, Brigadier General L. Svoboda, followed by Lieutenant J. Kosík, at the command post in front of Barwinko, Poland.
Vodič dopravy na fronte – sovietsky vojak ukazuje praporkom smer čs. terénnemu vozidlu v ktorom sedí Reicin, Studnička a Šipov. Vľavo tank.
A transport driver at the front – a Soviet soldier shows a flag to a Czechoslovak all-terrain vehicle in which Reicin, Studnička and Šipov are sitting. A tank on the left.
Delostrelectvo 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v palebnom postavení
Artillery of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR in a firing position
Československí vojaci pri odpočinku. Vpravo sovietsky dôstojník.
Czechoslovak soldiers resting. On the right is a Soviet officer.
Obsadenie výšiny Zimny Wierch
Situácia sa ale začala meniť potom, čo sovietske vojská obsadili v blízkosti obce Barwinek dominujúcu výšinu s názvom Zimny Wierch. To dalo veliteľovi 38. armády možnosť nasadiť jej hlavné sily do priestoru západne od priesmyku. Tento útok v smere na Zborov sa začal dňa 30. septembra 1944, pričom na ďalší deň vstúpili sovietske jednotky na československé územie pri obci Šarbov. Následne sa im do 4. októbra 1944 podarilo obsadiť obce Vyšná Pisaná a Havranec.
Occupation of the hill Zimny Wierch
But the situation began to change after the Soviet troops occupied a dominating hill near the village of Barwinek called Zimny Wierch. This gave the commander of the 38th Army the opportunity to deploy its main forces to the area west of the pass. This attack in the direction of Zborov began on September 30, 1944, while the next day Soviet troops entered Czechoslovak territory near the village of Šarbov. Subsequently, by October 4, 1944, they managed to occupy the villages of Vyšná Pisaná and Havranec.
Sovietska pechota na presune (priestor Dukelského priesmyku)
Soviet infantry on the move (Dukla Pass area)
„Práve sme prišli na československú hranicu, rozpútalo sa tu hotové peklo. Ale neustúpime ani o krok. Vybuchujú granáty, dookola ležia fašisti. Unavení vojaci sa bijú od rána do súmraku. Lejú sa potoky krvi, ale my sa neľakáme smrti. Neplač, moja drahá mama, nie som tu sám. Fašistom všetko odplatíme.“
List sovietskeho guľometníka Alexandra Gračova, ktorý dňa 22. novembra 1944 hrdinsky padol pri obci Nižný Komárnik vo veku 19 rokov.
“We have just arrived at the Czechoslovak border, all hell broke loose here. But we won’t take a step back. Grenades are exploding, fascists are lying around. Tired soldiers fight from dawn to dusk. Streams of blood flow, but we are not afraid of death. Do not cry, my dear mother, I am not alone. We will repay the fascists for everything.”
Letter of the Soviet machine gunner Alexander Grachov, who heroically fell near the village of Nižný Komárnik on November 22, 1944 at the age of 19.
Sovietska pechota na presune (priestor Dukelského priesmyku)
Soviet infantry on the move (Dukla Pass area)
„Na Duklianskom priesmyku som zažil najhoršie obdobie svojho života... Takúto intenzívnu kanonádu sme predtým zažili len zriedka. Bubnová paľba trvala až do 15.00 hod. popoludní. Na plochu 2-3 futbalových ihrísk dopadli tisíce granátov. Súčasne Rusi nasadili asi 30 bojových lietadiel. Vo chvíli sme boli zasypávaní leteckými bombami. Po zhodení bombového nákladu lietadlá na nás útočili palubnými kanónmi kalibru 20 mm. Po spotrebe munície lietadlá odleteli a v tom momente znovu začala delostrelecká kanonáda. Toto inferno trvalo osem hodín. Obraz skazy, ktorý nastal, ťažko opísať perom. Skúsil by som ho priblížiť na piatich konkrétnych detailoch. Po skončení prepadu som, ako obvykle, mal skontrolovať káble telefónneho spojenia. Počas celej kontroly som našiel maximálne 10 cm kábla vcelku. Predný obranný zákop už neexistoval. Z väčšiny stromov v okolí ostali iba kýpte. V obrannom postavení sa nenašiel žiaden nemecký vojak, len sem-tam polovica prilby alebo odtrhnutá končatina. Z pôvodného počtu 200 mužov pred útokom zostalo len 25.“
John Flemke, príslušník 1. Skijäger Division (1. lyžiarska divízia) Wehrmachtu, kóta 555 medzi obcami Krajná Porúbka a Medvedie, september 1944.
“I experienced the worst period of my life at the Dukla Pass... We had rarely experienced such an intense cannonade before. The drum fire lasted until 3:00 p.m. in the afternoon. Thousands of grenades fell on the area of 2-3 football fields. At the same time, the Russians deployed about 30 combat aircraft. In a moment we were bombarded by aerial bombs. After dropping the bomb load, the planes attacked us with 20 mm on-board cannons. After the ammunition was used up, the planes flew away, and at that moment the artillery barrage began again. This inferno lasted for eight hours. The image of destruction that occurred is difficult to describe with a pen. I would try to bring it closer to five specific details. After the raid was over, I should have checked the telephone connection cables, as usual. During the entire inspection, I found a maximum of 10 cm of cable in total. The front defensive trench no longer existed. Of most of the trees in the area, only stumps remained. Not a single German soldier was found in a defensive position, only here and there half a helmet or a severed limb. Of the original number of 200 men before the attack, only 25 remained.”
John Flemke, member of the 1st Skijäger Division of the Wehrmacht, hill 555 between the villages of Krajná Porúbka and Medvedie, September 1944.
Čs. jednotky v blízkosti štátnej hranice
v Duklianskom priesmyku
Do prielomu boli v dňoch 2. – 4. októbra 1944 nasadené aj československé jednotky. Časť z nich tu síce prvýkrát (2. októbra) na obmedzenom priestore (Krajná Porúbka) vstúpila na pôdu vlasti, avšak významnejší úspech nedosiahla. Nemci si totiž uvedomili, že je týmto postupom vážne ohrozený tyl ich vojsk brániacich sa priamo v Duklianskom priesmyku, a preto odtiaľ začali postupne sťahovať svoje hlavné sily na čiaru Nižný Komárnik – Vyšná Pisaná. Z tohto dôvodu boli československé jednotky presunuté naspäť do priestoru obcí Barwinek a Zyndranowa.
CS. units near to the state border
in the area of the Dukla Pass
Czechoslovak units were then deployed to this breakthrough on October 2-4, 1944. Some of them entered the homeland here for the first time (October 2) in a limited area (Krajná Porúbka), but they did not achieve significant success. The Germans realized that the rear of their troops defending directly in the Dukla pass were seriously threatened by this procedure, and therefore gradually began to withdraw their main forces from there to the line Nižný Komárnik - Vyšná Pisaná. For this reason, Czechoslovak units were moved back to the area of the municipalities of Barwinek and Zyndranowa.
Pôvodná štátna hranica v Duklianskom priesmyku v medzivojnovom období.
The original state border at the Dukla Pass in the interwar period.
Československá delostrelecká jednotka postupujúca k štátnym hraniciam v priestore Duklianskeho priesmyku.
Czechoslovak artillery unit advancing to the state border in the area of the Dukla pass.
Hlásenie o bojovej činnosti 1. československého armádneho zboru v ZSSR dňa 1. októbra 1944.
Report on the combat activity of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR on October 1, 1944.
Mínometníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR
Mortarmen of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR
Kuchyňa čs. mínometného oddielu: dvaja pri stole spracúvajú cesto.
The kitchen of the Czechoslovak mortar squad: two people at the table are making dough.
Československí vojaci pri obede v priestore duklianskeho bojiska.
Czechoslovak soldiers having lunch in the area of the Dukla battlefield.
Vstup na pôdu vlasti
V ranných hodinách dňa 6. októbra 1944 sa československým jednotkám v súčinnosti so sovietskym 67. streleckým a 31. tankovým zborom nakoniec podarilo prelomiť zvyšky nemeckej obrany v priesmyku, oslobodiť obec Vyšný Komárnik a definitívne tak vstúpiť na pôdu vlasti.
Entering homeland
In the morning hours of October 6, 1944, Czechoslovak units, in cooperation with the Soviet 67th Rifle and 31st Tank Corps, finally managed to break through the remnants of the German defense in the pass, leave the village of Vyšný Komárnik and definitively enter the homeland.
Situácia v priestore Duklianskeho priesmyku
Situation in the Dukla Pass area
Smer hlavného úderu na hranicu v Duklianskom priesmyku
Direction of the main strike on the border at the Dukla Pass
Hlásenie o bojovej činnosti 1. československého armádneho zboru v ZSSR dňa 6. októbra 1944.
Report on the combat activity of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR on October 6, 1944.
Vojaci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v zákopoch pred Duklianskym priesmykom.
Soldiers of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR in the trenches in front of the Duklja Pass.
„Vojaci 2. práporu prekročili československú štátnu hranicu a pokračujú v postupe južným smerom.“
Ivan Bembilo, radista 2. práporu 1. československej brigády, prvotné hlásenie o prekročení hranice
v Duklianskom priesmyku, 6. október 1944.
“Soldiers of the 2nd battalion have crossed the Czechoslovak state border and are continuing to advance in a southern direction.”
Ivan Bembilo, radio operator of the 2nd Battalion of the 1st Czechoslovak Brigade, initial report on crossing the border
in the Dukla Pass, October 6, 1944.
Priestor hranice v Duklianskom priesmyku. Generál L. Svoboda ide po okraji cesty. Pod heslom skupina čs. vojakov.
Border area in the Dukla Pass. General L. Svoboda walks along the edge of the road. Under the sign, a group of Czechoslovak soldiers.
Generál Svoboda so sovietskym generálom Ortenbergom na československej hranici v Duklianskom priesmyku.
General Svoboda with Soviet General Ortenberg on the Czechoslovak border at the Dukla Pass.
Generál Svoboda, gen. Lejt. Ortenberg, Vojtěch Černý, gen. Hasal – československá hranica Dukliansky priesmyk
General Svoboda, Gen. Lt. Ortenberg, Vojtěch Černý, Gen. Hasal – Czechoslovak border Duklja Pass
Generál Svoboda so skupinou dôstojníkov na československej hranici v Duklianskom priesmyku.
General Svoboda with a group of officers on the Czechoslovak border at the Dukla Pass.
Delostrelci 1. čs. armádneho zboru v palebnom postavení na Duklianskom priesmyku.
Artillerymen of the 1st Czechoslovak Army Corps in a firing position on the Dukla Pass.
Skupina československých vojakov a dôstojníkov pri osadzovaní štátneho znaku v priestore hranice v Duklianskom priesmyku. Tretí zľava je kapitán Josef Buršík, nositeľ titulu Hrdina ZSSR. Tretí sprava (otočený chrbtom) je brigádny generál Ludvík Svooboda. V pozadí sú pozostatky po spálenej (september 1939) budove colnej stráže. 6. október 1944.
A group of Czechoslovak soldiers and officers at the installation of the state coat of arms in the area of the border of the Dukla Pass. Captain Josef Buršík, holder of the title Hero of the USSR, is third from the left. Third from the right (with his back turned) is Brigadier General Ludvík Svoboda. In the background there are the remains of the burnt (September 1939) building of the customs guard. October 6, 1944.
Sovietski vojaci blahoželajú československým spolubojovníkom k vstupu na pôdu vlasti, 6. október 1944.
Soviet soldiers congratulate Czechoslovak comrades-in-arms on entering the homeland, October 6, 1944.
„Päť rokov som nebol doma, dnes som vstúpil na rodnú zem a rozplakal som sa. Nechcel som plakať, ale slzy sa mi tisli do očí. V nemeckej porobe mi zostal otec, matka, bratia a sestry.“
František Lakatoš, príslušník 1. československého armádneho zboru v ZSSR, 6. október 1944.
“I haven’t been home for five years; today I entered my native land and cried. I didn’t want to cry, but tears welled up in my eyes. My father, mother, brothers and sisters remained in German slavery.”
František Lakatoš, member of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR, October 6, 1944.
Československí vojaci pri prechode štátnej hranice v Duklianskom priesmyku.
Czechoslovak soldiers passing the state border in the area of the Dukla Pass.
Slávobrána na štátnej hranici v Duklianskom priesmyku, október 1944.
The glory gate on the state border in Dukla Pass, October 1944.
Sovietska jednotka prechádza na československej hranici v Duklianskom priesmyku.
A Soviet unit crosses the Czechoslovak border at the Dukla Pass.
Jednotky prechádzajú československú štátnu hranicu v Duklianskom priesmyku
Units cross the Czechoslovak state border at the Dukla Pass
Salva československých delostrelcov na hranici v Duklianskom priesmyku
A salvo of Czechoslovak artillery on the border in the Dukla Pass
Noviny 1. československého armádneho zboru v ZSSR s názvom Za svobodné Československo zo dňa 6. októbra 1944.
Newspaper of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR entitled For Freedom in Czechoslovakia dated October 6, 1944.
Situácia v priestore Duklianskeho priesmyku – po jeho oslobodení
The situation in the Dukla Pass area - after its liberation
Brigádny generál Ludvík Svoboda (vpravo)
so štábnym kapitánom Jaroslavom Procházkom na veliteľskej pozorovateľni (kóta 640) severne od Vyšného Komárnika.
The original state border at the Dukla Pass in the interwar period.
Brigádny generál Ludvík Svoboda a brigádny generál Bohumil Boček
(od 7. októbra 1944 veliteľ 1. brigády) medzi obyvateľmi obce Vyšný Komárnik.
Brigadier General Ludvík Svoboda and Brigadier General Bohumil Boček
(from October 7, 1944 commander of the 1st Brigade) among the residents of the village of Vyšný Komárnik.
Československí vojaci medzi obyvateľmi obce Vyšný Komárnik.
Czechoslovak soldiers among the residents of the village of Vyšný Komárnik.
„Navždy mi ostane v pamäti Dukliansky priesmyk v októbri 1944. Nízko nad ním sa prevaľovali oblaky, padal drobný studený dážď. Len občas sa prediera cez nich slnko, ktoré akoby symbolizovalo blízke víťazstvo. Po ceste sa striedavo pohybujú prúdy sovietskych a československých vojsk. Idú autá so strelivom a potravinami, delostrelectvo ťahané mechanickými prostriedkami, unavené kone ťahajú protitankové delá. Ženisti s mínovými hľadačkami preverujú priekopy a okraje ciest. Československí vojaci sú šťastní a vzrušení. Všetci ako na povel si zložili čiapky. Pri hraničnom stĺpe sa robia posledné prípravy na zhromaždenie... Zhromaždenie je slávnostné a dojímavé. Mnohí majú v očiach slzy radosti. Rečníci hovoria precítene, slová im idú od srdca. Márne sa usiluje skryť svoje vzrušenie generál Ludvík Svoboda, ktorý sa práve stretol s obyvateľmi oslobodeného Vyšného Komárnika...“
Generálplukovník Kirill Semionovič Moskalenko, veliteľ sovietskej 38. armády 1. ukrajinského frontu, 6. október 1944.
“I will always remember the Dukla pass in October 1944. Clouds were rolling low above it, a small cold rain was falling. Only occasionally does the sun break through them, which seems to symbolize an imminent victory. Streams of Soviet and Czechoslovak troops move alternately along the road. There are cars with ammunition and food, artillery pulled by mechanical means, tired horses pulling anti-tank guns. Engineers with mine detectors check ditches and roadsides. Czechoslovak soldiers are happy and excited. Everyone has taken off their hats as if on command. At the border post, the final preparations are being made for the assembly... The assembly is solemn and touching. Many have tears of joy in their eyes. Speakers speak with feeling; their words come from the heart. General Ludvík Svoboda, who has just met with the residents of liberated Vyšný Komárnik, tries in vain to hide his excitement...”
Colonel General Kirill Semionovich Moskalenko, commander of the Soviet 38th Army of the 1st Ukrainian Front, October 6, 1944.
Vojaci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR rozdávajú chlieb obyvateľom obce Vyšný Komárnik.
Soldiers of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR distribute bread to residents of the village of Vyšný Komárnik.
Československí vojaci pri odpočinku v priestore duklianskeho bojiska.
Czechoslovak soldiers resting in the area of the Dukla battlefield.
Smrť brigádneho generála Vedrala-Sázavského
Čiernou škvrnou na tomto úspechu bola smrť veliteľa 1. brigády zboru, brigádneho generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, ktorý po prekročení hranice padol pri výbuchu protitankovej míny.
Death of the Brigadier General Vedral-Sázavský
The black mark on this success was the death of the commander of the 1st brigade of the corps, Brigadier General Jaroslav Vedral-Sázavský, who fell when an anti-tank mine exploded after crossing the border.
Pohreb brigádneho generála Jaroslava Vedrala-Sázavského (veliteľ 1. brigády), október 1944.
Funeral of Brigadier General Jaroslav Vedral-Sázavský (Commander of the 1st Brigade), October 1944.
Kóta 532 Obšár
Pri následnom postupe na juh narazili československé jednotky pri obci Nižný Komárnik na silnú nemeckú obranu, ktorej dominovala kóta 532 Obšár. Mnohopočetné pokusy o jej čelné prelomenie pozdĺž hlavnej duklianskej cesty však boli neúspešné.
Obdobným spôsobom v dňoch 12. – 19. októbra 1944 dopadla aj snaha jednotiek 38. armády viesť svoj ďalší hlavný útok smerom od Vápeníka na Nižný Mirošov s cieľom obsadiť dôležitú časť cestnej komunikácie Nižný Mirošov – Vyšný Svidník.
Hill 532 Obšár
During the subsequent advance to the south, Czechoslovak troops encountered a strong German defense near the village of Nižný Komárnik, which was dominated by hill 532 Obšár. However, numerous attempts to break it head-on along the main Dukla road were unsuccessful.
In a similar way, on October 12-19, 1944, the effort of the units of the 38th Army to lead their next main attack from Vápeník to Nižný Mirošov with the aim of occupying an important part of the Nižný Mirošov - Vyšný Svidník road.
Situácia v priestore obce Nižný Komárnik
v období od 6. októbra do 25. novembra 1944.
The situation in the area of the village of Nižný Komárnik
in the period from October 6 to November 25, 1944.
Sovietske a československé pozície pri Nižnom Komárniku
Soviet and Czechoslovak positions near Nižný Komárnik
Mínometníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR
Mortarmen of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR
„Cesta do Prahy vedie cez túto prekliatu výšinu. Musíme ju dobyť za každú cenu!“
Jiří Hrouda pred útokom na bezmennú výšinu 551 vedľa kóty 532 Obšár v Nižnom Komárniku v októbri 1944. Za jej dobytie zaplatil životom, keď šliapol na mínu. Predtým sám ručným granátom zničil dômyselne ukrytý nemecký guľometný bunker, ktorý bránil postupu celého práporu. Na jeho počesť bol tento kopec vojakmi pomenovaný ako Hroudova výšina. Pochovaný je na duklianskom cintoríne.
“The road to Prague leads through this accursed hill. We must conquer it at any cost!"
Jiří Hrouda before the attack on the nameless hill 551 next to the hill 532 Obšár in Nižný Komárnik in October 1944. He paid for its conquest with his life when he stepped on a mine. Before that, he himself destroyed a cleverly hidden German machine gun shelter with a hand grenade, which prevented the advance of the entire battalion. In his honor, this hill was named Hroudova výšina after the soldier. He is buried in the Dukla cemetery.
Generál Svoboda s generálom Hasalom v pozorovateľni počas Duklianskych bojov
General Svoboda with General Hasal in the observation post during the Battle of Dukla
„Dobrý deň mama. Posielam pozdrav z frontu. Teraz sa nachádzame pri hraniciach Československa v Karpatoch. Pre turistov sú tu pekné miesta. Je čím sa potešiť, ale my na to nemáme čas. Hory a močiare vyčerpali naše sily, celý čas sa človek hrabe v blate, stroj nezaberá a všetko ešte pod nemeckou paľbou. Sám som v poriadku, práce je dosť – cez deň každú chvíľku. Viac informovať už nemám o čom. Všetko ostatné je v poriadku. Čím skôr odpovedz. 7. 10. 1944.“
List sovietskeho tankistu Vladimíra Leďajeva, ktorý padol dňa 9. októbra 1944 na okraji obce Vyšná Pisaná vo veku 20 rokov. Dátum odoslania listu je 14. október 1944.
“Hello mom. Greetings from the front. We are now at the border of Czechoslovakia in the Carpathians. There are nice places for tourists. There is something to be happy about, but we don’t have time for that. The mountains and swamps have exhausted our strength, the man is digging in the mud all the time, the machine does not work, and everything is still under German fire. I am fine myself, there is enough work - every moment during the day. I have nothing more to inform you about. Everything else is fine. Answer as soon as possible. 7/10/1944.”
Letter of the Soviet tankman Vladimir Ledaev, who fell on October 9, 1944 on the outskirts of the village of Vyšná Pisaná at the age of 20. The date of sending the letter is October 14, 1944.
Boje v Údolí smrti
Na základe neúspešných pokusov o prelomenie nemeckej obrany pri Nižnom Komárniku a v smere Vápeník – Nižný Mirošov sa generálplukovník
K. S. Moskalenko rozhodol nadviazať na predchádzajúci čiastočný úspech útoku svojej armády zo začiatku októbra a jej hlavný úder tentokrát presmerovať do priestoru Vyšná Pisaná – Nižná Pisaná – Kapišová – Svidník
s cieľom obsadiť úsek hlavnej cesty medzi Svidníkom a Ladomirovou.
Paralelne s tým mala zahájiť v smere Medvedie – Korejovce – Hunkovce – Bodružal útok aj značná časť československých jednotiek. No podobne ako
v predchádzajúcich prípadoch dosiahli útočiace vojska aj tu iba čiastočný úspech.
Battles in the Valley of Death
Based on unsuccessful attempts to break through the German defenses near Nižný Komárnik and in the direction Vápeník - Nižný Mirošov, Colonel General K. S. Moskalenko decided to follow up on the previous partial success of his army’s attack from the beginning of October and redirect its main strike that time to the area Vyšná Pisaná - Nižná Pisaná - Kapišová - Svidník with the aim of occupying the section of the main road between Svidník and Ladomirová.
In parallel with that, a considerable part of Czechoslovak units was to launch an attack in the direction of Medvedie – Korejovce – Hunkovce – Bodružal. However, as in the previous cases, the attacking troops achieved only partial success here.
Rozbité sovietske tanky (vľavo T-34/76 a vpravo IS-1) po bojoch v priestore tzv. Údolia smrti v období od 25. – 27. októbra 1944.
Broken Soviet tanks (T-34/76 on the left and IS-1 on the right) after the battles in the so-called Death Valley (Údolie smrti) in the period from October 25-27, 1944.
Sovietskym jednotkám sa podarilo v dňoch 25. – 27. októbra 1944 počas mimoriadne ťažkých bojov postúpiť za cenu obrovských strát iba o necelých šesť kilometrov a obsadiť časť obce Kapišová.
Súbežne s tým ovládli dňa 26. októbra 1944 jednotky zboru kótu 536 Javira a o dva dni neskôr obsadili aj obec Korejovce. Avšak rozvrátiť nemeckú obranu pozdĺž hlavnej cesty vedúcej zo Svidníka na Duklu sa im v konečnom dôsledku nepodarilo.
The Soviet troops succeeded in the days of October 25-27, 1944, during extremely difficult battles, at the cost of huge losses, to advance by only less than six kilometers and occupy part of the village of Kapišová.
At the same time, on October 26, 1944, units of the Czechoslovakia Corps took control of the hill 536 Javira, and two days later they also occupied the village of Korejovce. However, they ultimately failed to break the German defense along the main road leading from Svidník to Dukla.
„Stále nemôžem zabudnúť na jeden prípad. V mojej čate bol istý Michal Harhaj. Veľmi sa tešil domov. Hovoril o ňom deň čo deň. Spomínal matku a príbuzných. Toľko sa nás naprosil, aby sme ho aspoň na pár minút pustili k svojim. Nakoniec dostal dovolenku. Miško sa od radosti rozplakal. Pol hodiny pre odchodom padol. Zablúdená nepriateľská guľka ho trafila rovno do hlavy. Bol to pre nás šok...“
Peter Mikitka, príslušník 2. práporu 1. československej brigády, október 1944.
“I still can’t forget one case. There was a certain Michal Harhaj in my squad. He was very much looking forward to home. He talked about it day after day. He mentioned his mother and relatives. He begged us so much to let him in for at least a few minutes. Finally he got a leave. Miško cried with joy. He fell half an hour before leaving. A stray enemy bullet hit him straight in the head. It was a shock for us...”
Peter Mikitka, member of the 2nd Battalion of the 1st Czechoslovak Brigade, October 1944.
Ukončenie Karpatsko-duklianskej operácie
Za tejto situácie bola potom dňa 28. októbra 1944 po potlačení SNP Karpatsko-duklianska operácia ukončená. V priestore Duklianskeho priesmyku však aj naďalej pokračovali boje miestneho významu. Ich intenzita však postupne slabla, pričom svoje jednotky začali odtiaľto na iné úseky frontu postupne sťahovať obe strany.
Ending of the Carpatho-Dukla Operation
Under this situation, on October 28, 1944, after the suppression of the SNU, the Carpatho-Dukla operation was ended. However, battles of local significance continued in the area of the Dukla Pass. However, their intensity gradually weakened, while both sides gradually began to withdraw their units from there to other sections of the front.
Východoslovenská operácia
Od polovice novembra 1944 sa časť zostávajúcich a vyčerpaných sovietskych síl (67. strelecký zbor) spolu s československými jednotkami presunula k Nižnému Komárniku. V rámci prebiehajúcej Východoslovenskej operácie
4. ukrajinského frontu (20. november – 31. december 1944) tu v období
18. – 25. novembra 1944 za cenu veľkých strát podnikali množstvo čelných útokov na nemecké obranné postavenia v tomto priestore. Tie zbor vyčerpali natoľko, že k 20. novembru 1944 mal k dispozícii už len 172 pešiakov a 39 prieskumníkov. Do priameho boja tak museli nastúpiť aj ženisti, spojári a príslušníci tylového zabezpečenia.
East Slovak operation
From mid-November 1944, part of the remaining and exhausted Soviet forces (67th Rifle Corps) together with Czechoslovak units moved to Nižný Komárnik. As part of the ongoing East Slovak Operation of the 4th Ukrainian Front (November 20 – December 31, 1944), they launched numerous frontal attacks on German defensive positions in this area between November 18 and 25, 1944, at the cost of heavy losses. These attacks exhausted the corps so much that by November 20, 1944, they had only 172 infantrymen and 39 scouts at its disposal. Engineers, signalmen and members of the rear security had to join the direct fight.
Situácia 20. novembra 1944
Situation on November 20, 1944
Zásobovacia kolóna 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v priestore obce Nižný Komárnik. Na pravej strane cesty stojí predchádzajúcimi bojmi poškodená budova miestnej školy. Koniec novembra 1944.
Convoy of Supply line of the 1st CS Army Corps in the USSR in the area of the village of Nižný Komárnik. On the right side of the road there stands the building of the local school damaged by previous battles. End of November 1944.
Dňa 26. novembra 1944 začali nemecké vojská na celom tomto úseku frontu nútene ustupovať južným smerom, pričom sa zachytili na ďalšej obrannej línii vybudovanej pozdĺž západného brehu rieky Ondava. Počas prenasledovania ustupujúcich jednotiek sa zboru podarilo dňa 28. novembra 1944 oslobodiť mesto Stropkov a následne po neúspešnom pokuse o prekročenie Ondavy postupne zaujať obranu v úseku od poľskej obce Ciechania až po obec Breznica (okres Stropkov). Tu sa potom front stabilizoval až do 19. januára 1945 s tým, že jednotky sovietskej 38. armády boli medzičasom premiestnené na územie Poľska k mestu Jaslo.
On November 26, 1944, the German troops on this entire section of the front began to retreat southward, being caught in another defensive line built along the west bank of the Ondava River. During the pursuit of the retreating units, the corps managed to liberate the town of Stropkov on November 28, 1944, and subsequently, after an unsuccessful attempt to cross the Ondava, gradually took up the defense in the section from the Polish village of Ciechania to the village of Breznica (Stropkov district). Here, the front stabilized until January 19, 1945, with the fact that the units of the Soviet 38th Army were in the meantime moved to the territory of Poland near the town of Jaslo.
Zničený nemecký tank na sever od Svidníka
Destroyed German tank north of Svidník
