„Nie je vo vojne snáď nič ťažšie, ako dobýjať práve hory, vyháňať z nich tých, ktorí si zaumienili ich vrchy premeniť na nedobytnú pevnosť, v opevnené body, na ktorých si má útočník – obrazne povedané – vylámať zuby. V tomto mi dá za pravdu každý, kto karpatským jesenným ťažením v predposlednom vojnovom roku prešiel a prežil... Vôľa a túžba zvíťaziť hnali nás vpred. Sotva sme však prekročili jeden vrch, bol na dohľad ďalší. A za ním sa vľavo i vpravo týčili ďalšie. Bolo ich veľa. A o všetky sa zvádzali zúrivé boje. Na jednu z kót nezabudnem nadosmrti. Bola to kóta 534.“
Ludvík Svoboda, Z Buzuluku do Prahy, 1967.
“There is probably nothing more difficult in war than conquering mountains, run out of those who intend to turn their mountains into an impregnable fortress, into fortified points on which the attacker - figuratively speaking - has to break his teeth. Everyone who went through and survived the Carpathian autumn campaign in the penultimate year of the war will agree with me on this... The will and desire to win drove us forward. However, as soon as we crossed one hill, another was in sight. And behind him, others were rising to the left and right. There were many of them. And fierce battles were fought for all of them. I will never forget one of the hills. It was hill 534.”
Ludvík Svoboda, From Buzuluk to Prague, 1967.